Slovenské zápasenie nikdy nemalo výraznejšiu osobnosť, akou je práve on. Rodák zo Zlatých Moraviec Jozef Lohyňa je jediným slovenským zápasníckym majstrom sveta a držiteľom olympijského bronzu zo Soulu 1988. Úspešný reprezentant prijal pozvanie do podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk, kde moderátorom Rasťovi Konečnému a Marekovi Marušiakovi s nadhľadom porozprával o drsnom zákulisí tohto športu, o nespravodlivosti i o netradičnom prepojení s našou hokejovou reprezentáciou.
Málokto o talentovanom zápasníkovi vie, že ako malý chlapec túžil byť najmä hokejistom. V uvoľnenej debate priznáva, že na ranný výber na zimnom štadióne kedysi meškal len niekoľko sekúnd a tréneri ho už na ľad nepustili. Sklamanie ho napokon priviedlo k žinenke, kde so svojím bratom trénovali chmaty priamo v panelákovej izbe, čo ich susedia museli dlhé roky tolerovať. Hnevali sa len dovtedy, kým Jozef nepriniesol domov vytúženú olympijskú medailu.
Diskusia sa prirodzene preklopila aj k jeho výnimočnej spolupráci s našou hokejovou reprezentáciou. V 90. rokoch pomáhal formovať fyzickú pripravenosť zlatej generácie a dbal na to, aby hráči ako Ľubomír Višňovský, Peter Bondra či Ľuboš Bartečko mali pred náročnými sezónami v zámorskej NHL dostatočne silný krk a odolnosť voči tvrdým nárazom na mantinel. Počas letných kempov si dokonca zmeral sily s tým najväčším obrom v kabíne.
„Zdena som si tak trošku vytiahol, nech ma skúsi dať na lopatky. On mal síce vyše dva metre a sto kíl, no vtedy som mal ešte nejakú páru a zvládol som to,“ usmieva sa pri spomienke na tréningy s nekompromisným slovenským obrancom.
Presah mimo tréningového prostredia ponúka diskusia o politike a zákulisných ťahoch v športe počas hlbokého socializmu. Zápasnícka legenda otvorene opisuje krivdy, keď ho rozhodcovia z východného bloku vedome poškodili, alebo keď Sovieti prišli priamo s finančným obnosom pre súperov, aby mu prekazili cestu za vytúženým finále na majstrovstvách sveta.
Emotívnym vrcholom je však jeho spomienka na olympijské hry v Atlante 1996, kde na otváracom ceremoniáli hrdo niesol slovenskú vlajku. Práve tam po svojom poslednom víťaznom zápase zanechal na žinenke svoje zápasnícke topánky, čím definitívne a symbolicky ukončil svoju bohatú kariéru.
„Topánky som nechal v strede na žinenke a odišiel som do zákulisia. Po nejakom čase za mnou prišiel generálny sekretár a pýtal sa, či ich môže zobrať do olympijského múzea,“ opisuje svoj ikonický moment z Ameriky.
Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prináša mimoriadne pútavý, humorný a inšpiratívny pohľad do sveta tvrdého športu, o ktorom ste doteraz vedeli možno len málo. Pustite si celú epizódu a spoznajte osobnosť, ktorá robila Slovensku fantastické meno vo svete, a dozviete sa aj to, ako na floridskej pláži obalil amerických amatérov v piesku ako rezne v strúhanke.