Naše budovy, byty či domy sú často stavané len pre zdravých a vitálnych ľudí. Akosi sa zabúda na to, že sú medzi nami aj ľudia so zdravotným znevýhodnením, seniori, rodičia s kočíkmi alebo sa nám nedajbože môže stať úraz. Ako je to na Slovensku s bariérami a čo by sa zmenilo keby sme budovy navrhovali univerzálne pre všetkých? V podcaste portálu Nehnutelnosti.sk sme sa o tom rozprávali s vedúcou Výskumného a školiaceho centra bezbariérového navrhovania CEDA na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave Leou Rollovou.
S odstraňovaním bariér na Slovensku sme na tom podľa Lei Rollovej pomerne zle. „A v rámci Európy sme na tom veľmi zle. Pretože sa veľmi málo investuje do odstraňovania bariér a nie je žiadny strategický plán, ktorý by nejaké míľniky stanovil alebo kde by sa nejakým spôsobom systematicky pracovalo na tom, aby sa bariéry odstraňovali.“ Rollová zdôrazňuje, že môže za to u nás to, že nie sú prijaté v tejto oblasti žiadne systémové opatrenia. „Napríklad, keď sa upravujú chodníky, tak sa to deje len vtedy, keď sa v okolí niečo stavia. Čiže nie je to stanovené tak, že by si obec povedala, tak teraz ideme odstraňovať bariéry na celej trase nejakej ulice. Je málo takýchto situácií. Skôr to súvisí s tým, že sa upravuje cesta alebo chodník alebo sa stavia niečo v okolí a vtedy ten developer je zaviazaný, že musí upraviť aj okolie danej budovy. A tak sa už urobia znížené obrubníky, prípadne vodiace línie pre ľudí so zrakových postihnutím.“
Najhoršie sú na tom samotné budovy
Na Slovensku neexistuje žiadny plán ako v ostatných krajinách, že do nejakého roku by sa mali postupne odstrániť všetky bariéry vo vnútri v budovách. „Možno u nás to súvisí s finančnou stránkou. Väčšinou, keď sa investuje do nejakej rekonštrukcie budov, tak to ide na zníženie energetickej efektívnosti a financuje sa to z eurofondov a už menej sa myslí na bezbariérovosť. Lenže teraz Európska únia stanovila, že každé euro, ktoré sa investuje do nejakej budovy alebo do nejakého prostredia, tak by malo byť aj nediskriminačné. Čiže Európska únia požaduje, aby keď sa zatepľuje budova, tak aby sa aj debariérizovala, ale na Slovensku sa to nejako neuplatňuje. Možno v ďalšom programovacom období to už bude. Uvidíme,“ dúfa Rollová.
Najväčšie bariéry sú v postojoch ľudí
Rollová hovorí, že všetko čo prechádza stavebným konaním – či už ide o nové stavby či rekonštrukcie, tak musí byť debariérizované alebo pri novostavbách bezbariérovo prístupné. „Ale nakoľko neexistujú žiadne kontrolné mechanizmy v existujúcej legislatíve – v starom stavebnom zákone alebo vo vyhláške 532/2002 Z. z. alebo v iných vyhláškach. Nikto nekontroluje ani v projektovej dokumentácii či tá bezbariérovosť sa dodržiava a málokedy sa to kontroluje aj v rámci kolaudácie. Opäť je to chyba toho systémového riešenia.“ Takže rozhodnutie či v konečnom dôsledku bude napríklad budova bezbariérová je na samotnom stavebníkovi. Ak sa rozhodne, že nebude, tak žiadne sankcie mu za to nehrozia, pretože to nemá odkontrolovať.
Bezbariérové prostredie nepotrebujú len ľudia, ktorí používajú vozík
Pri bytoch je v legislatíve stanovené, že všetky spoločné priestory bytového domu musia byť bezbariérové. „Nemyslíme len na skupinu ľudí, ktorí sú na vozíku – ako si to často ľudia myslia, napríklad investori a stavebníci, že kvôli tým dvom – trom ľuďom na vozíku sa predsa neoplatí robiť takú veľkú investíciu. Nie je to pravda. Je totiž preukázané rôznymi výskumami, že 30% populácie potrebuje bezbariérové riešenia a najväčšia skupina z nich sú seniori. A čím viac naše obyvateľstvo starne, tak tým viac potrebuje bezbariérové riešenia,“ vysvetľuje Rollová. Netreba zabúdať na dôležitú a veľmi podstatnú vec, že každý z nás raz bude senior.
Viac o tom:
· aké sú typické najväčšie bariéry na Slovensku
· aké je tzv. adaptabilné – prispôsobiteľné bývanie v rámci, ktorého sa dá byt zväčšovať a zmenšovať priečkami
· ako vplýva na nás prostredie, v ktorom bývame
· ako sme na tom s bariérami vo verejných budovách
· aké je to univerzálne navrhovanie budov a verejného priestranstva
· sú nákupné centrá dostatočne bezbariérové
· prečo je potrebné, aby vznikol kontrolný orgán, ktorý bude dozerať na bezbariérovosť
si vypočujte v podcaste portálu Nehnutelnosti.sk v rozhovore redaktorky Zuzany Majerčíkovej s vedúcou Výskumného a školiaceho centra bezbariérového navrhovania CEDA na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave Leou Rollovou.
