Či už ide o sexistické, násilné, alebo aj hororové audiovizuálne informácie. „Riešila som prípad, kedy len 9-ročný chlapec priniesol do školy pornografické vizuály, a hoci niektoré deti to zvládli, bolo tam aj dievčatko, ktoré to považovalo za niečo veľmi agresívne a malo z toho traumu. Bolo mi ľúto nielen dieťaťa samotného, ale aj jeho rodičov, ktorí zrazu museli riešiť, že niekto iný extrémne zasiahol do rozvoja ich dieťaťa,“ približuje skúsenosti z praxe detská psychologička Mgr. Mária Tóthová Šimčáková

Ako viesť deti správne v prístupe k ich telu? K svojmu vlastnému, ale aj k telu iných, tak - aby im nebolo ubližované fyzicky ani psychicky? Kritické komentáre týkajúce sa vzhľadu totiž dnes nie sú zriedkavým javom a hoci sú to len slová, ich prijímateľ si ich môže zapamätať na celý život. Hovoria o tom aj výpovede ľudí, ktorým ublížili, a ktorí si ich vypočuli ešte ako deti - buď od samotných detí, alebo od učiteľov, či trénerov, ale aj rodičov a starých rodičov. Bodyshaming ako taký sa neprejavuje len ústne. V dnešnej dobe zapĺňa aj sociálne siete, a nevyhýba sa ani verejnému priestoru, či už sú to online médiá, tlačené magazíny alebo reklamy.

No a to, ako sa s tým naše deti dokážu vysporiadať často závisí práve od toho, ako sú k svojmu telu vo výchove vedené už od útleho detstva a má to vplyv aj na ich budúci život, i ten sexuálny a partnerský. Ako teda s deťmi komunikovať?

Čo všetko im my sami od narodenia ukazujeme a učíme ich o ich tele, ako vnímajú nahotu, alebo aj lekárske ošetrenia, ktoré ich môžu bolieť, a ako neskôr svoj vlastný fyzický vývoj či vzory, ktoré dostávajú, o tom všetkom sme rozprávali a v podcaste Do hĺbky rozobrali s detskou psychologičkou Máriou Tóthovou Šimčákovou, ktorá je zároveň aj členkou Rady pre reklamu, v ktorej pôsobí ako odborník na problematiku reklamy so zameraním na deti, počúvajte s nami. V podcaste sa dozviete: 

- odkedy si deti začínajú uvedomovať svoje telo a čo ich naším prístupom učíme

- aké chyby dokážeme ako rodičia urobiť, hoci aj nechtiac už od útleho detstva svojich detí

- prečo je dôležité si uvedomiť aj následky toho, ak naším súhlasom dovolíme deťom niečo na ich tele robiť - napríklad pri lekárskych zákrokoch, ktoré môžu bolieť

- ako deti vnímajú nahotu? Je v poriadku kúpať sa s deťmi, dokedy pred nimi chodiť nahí?

- čo všetko dnešné deti navnímavajú (aj vizuálne) jednak z médií a tiež z bežného života okolo nás, čo ich môže rozvíjať, ale aj šokovať

- že naša spoločnosť neodpúšťa, ak telo nie je dokonalé a prečo to nie je dobré ako príklad pre naše deti

- v akom veku dieťa ešte stále nie je dobrý „čítač“ informácií na to, aby sedelo na internete či pri reklame a televízii samo

- čo ho učiť neskôr, ako sa s ním rozprávať o tom, čo vidí a vníma

- ako deti reagujú na vzory a rôzne situácie a tie vizuálne, ktoré dostavajú zo psychologického hľadiska 

- prečo a ako je poškodené nielen dieťa, ktorému je ubližované iným dieťaťom, ale aj to, ktoré samo ubližuje a ako zabrániť, aby mu nesprávne vzory, ktoré dostalo, nezostali na celý život

- ako by každý dospelý, ktorý je s deťmi, mal vážiť svoje slová, a ktoré sa najčastejšie naozaj silno zapisujú do detskej duše

- deti, ktoré dostali kritické komentáre na svoj výzor, síce nevedia hneď zmeniť svoje oči, tvár, alebo niečo čo sa im nepáči, ale vedia ihneď začať ísť proti svojmu telu

- ako najčastejšie začínajú poruchy príjmu potravy a ako dokonalo ich deti dokážu pred svojimi rodičmi utajiť, psychologička vysvetľuje aj príznaky z príbehov z praxe, ktoré sledovať

- ako podporiť deti, ktoré majú na sebe niečo, čo sa nedá zmeniť, či už vysoké, nízke deti, deti s vývojovými vadami, ako im odpovedať na otázku Prečo som aký som a nie som ako iné deti?

- prečo a ako treba byť pripraveným aj na to, že deti môžu naraziť na niekoho, kto im bude radiť zle, pretože tomu naozaj nevieme zabrániť

- či povoliť alebo zakázať deťom túžbu po piercingoch, tetovaniach, plastických úpravách?

- v závere si zhrnieme aj pohľad psychologičky na dnešné médiá a reklamy, čo tam vidia naše deti, čo je pre ne naozaj nevhodné a pripomenieme si, že jeden typ ideálu nie je v poriadku a mali by sme podporiť rôznorodosť, čo ale v prvom rade deti musia navnímať už doma, od rodičov, rodiny, priateľov.

Počúvajte s nami podcast Do hĺbky na Najmama.sk