Keď trávime leto v prírode, často nás môže premknúť pocit letného krasosmutnenia - je to kombinácia radosti z rozkvitnutej lúky, kvetov a trsov trávy, bezstarostného ležania a pozorovania krásy okolo seba. No táto krása, o ktorú sa stará stvoriteľ, pominie.

Toto krasosmutnenie môžeme cítiť aj v ľudských vzťahoch - sme ako tráva a celá naša sláva je ako kvet trávy - tráva uschne, kvet opadne. Čo robiť s takýmito zdanlivo rozporuplnými pocitmi? Čo dôležité nás dokáže naučiť krása kvetu či trávy?

Biblické texty: Mt 6:25-34; Ž 103:8-18

Homília: Dušan Číčel

Liturgia: Paľo Boroš

Organ: Ivetka Novotná

Čítanie: Hanka Borošová, Lucia Borošová

Modlitba: Bohuš Spišiak